Bio-LNG ako potenciálne palivo budúcnosti. Venujú mu dopravcovia dostatočnú pozornosť?

Účinné obnoviteľné palivo, ktoré sa vyrába zo zvyškov potravín a iných odpadových produktov, môže znieť až príliš dobre na to, aby to bola pravda. Ale presne tak sa dá v podstate opísať skvapalnený bioplyn alebo „bio-LNG“. Prečo sa mu teda dostáva tak málo pozornosti v úvahách o potenciálnych alternatívnych palivách pre nákladné vozidlá?

Každé palivo má svoje silné aj slabé stránky. Na vašej konkrétnej situácii a prevádzkových podmienkach závisí, ktoré bude pre vaše potreby najvhodnejšie. Pre niektoré firmy by najlepším riešením mohlo byť bio-LNG. S postupným zvyšovaním celosvetovej produkcie biometánu a rozširovaním siete čerpacích staníc pre LNG sa bio-LNG stále viac stáva prijateľnou alternatívou.

Čo je vlastne bio-LNG?

Bio-LNG sa vyrába z organických odpadových materiálov – od potravinového odpadu z domácností cez poľnohospodársky a priemyselný odpad až po hnoj a kaly z čistiarní odpadových vôd aj odpadové vody samotné. Zjednodušene povedané, odpadový materiál sa chemicky rozloží a čistením vzniknutých produktov sa získava biometán. Ten sa potom schladí na teplotu približne –160°C, pri ktorej dochádza ku kondenzácii a skvapalneniu na formu, ktorú označujeme ako bio-LNG.

Bio-LNG je chemicky ekvivalentné konvenčnému skvapalnenému zemnému plynu (LNG). Má rovnakú výkonovú charakteristiku a dá sa použiť v rovnakých vozidlách a rovnakej čerpacej infraštruktúre. Keďže sa vyrába z organického odpadu namiesto fosílneho zemného plynu, považuje sa za obnoviteľný a uhlíkovo neutrálny zdroj paliva (v rámci spotreby vo vozidle, čiže „tank-to-wheel“).

Ak sa bioplyn vyrába z hnojovice (hnoja), môže jeho výrobný proces produkovať dokonca negatívne emisie CO2, a to až o 200% (v cykle „od zdroja ku kolesám“).*  Je to preto, že tento proces nielen predchádza uvoľňovaniu uhlíka zo spaľovania fosílneho paliva, ale bráni aj úniku metánu do atmosféry, ku ktorému by inak dochádzalo pri skladovaní a spracovaní hnojovice. Inými slovami, podľa tohto scenára by celkové emisie z jedného nákladného vozidla s pohonom na plyn mohli vyrovnať emisie z dvoch nákladných vozidiel na naftu.

Navyše vzhľadom na to, že surovinou na výrobu bio-LNG sú odpadové materiály, a dokonca aj zvyšný digestát sa dá využiť ako hnojivo, prispieva tento proces k tzv. cyklickému hospodárstvu. Výroba môže tiež prebiehať lokálne, čo ďalej eliminuje emisie oxidu uhličitého produkované pri preprave paliva.

Ako sa javí trh s bio-LNG?

Až donedávna potenciál bio-LNG obmedzovala nízka produkcia a nedostatočná sieť čerpacích staníc vhodných pre nákladné vozidlá s pohonom na plyn. To sa však mení.

EÚ si kladie za cieľ zvýšiť produkciu biometánu na 35 miliárd metrov kubických do roku 2030 v rámci svojho programu REPowerEU. Už v roku 2023 dosiahla produkciu biometánu a bioplynu v súčte do 22 mld. m3. (Celková spotreba zemného plynu v EÚ v roku 2023 bola 295 mld. cm3.) V USA zaznamenala produkcia bioplynu tri roky rekorného rastu, pričom v roku 2023 predstavovala viac ako 90% všetkých nových projektov. Aj Čina sa usiluje o navýšenie produkcie bioplynu na 20 mld. m3 do roku 2030.

V súčasnej dobe sa v Európe nachádza 780 čerpacích staníc na LNG, tie sú plne kompatibilné s bio-LNG, ktorého produkcia sa postupne zvyšuje. Čína a India tiež zaznamenávajú silný nárast dopytu po nákladných vozidlách s pohonom na plyn ako alternatívu k nafte. Očakáva sa, že i tieto krajiny sa v budúcich rokoch dočkajú rozsiahlejšej siete čerpacích staníc. 

Počet čerpacích staníc na LNG rýchlo rastie, prevažne v Európe, a tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Pre aké logistické prevádzky je bio-LNG najvhodnejšie?

K výhodám nákladných vozidiel s pohonom na plyn patrí to, že dokážu ponúknuť porovnateľný dojazd a dobu tankovania ako konvenčný naftový motor. Ak si zoberieme ako príklad vozidlá Volvo Trucks s pohonom na plyn, vidíme, že poskytujú rovnaký výkon a krútiaci moment ako ich ekvivalent s motorom na naftu a môžu dosiahnuť dojazd až 1000 km.

Pri pohone tradičného LNG z fosílnych zdrojov môžu byť emisie  CO2 (merané v cykle „od nádrže ku kolesám“) produkované nákladným vozidlom s pohonom na plyn približne o 20% nižšie v porovnaní s naftou. Pri použití paliva bio-LNG sa zníženie emisií blíži až ku 100%.

Aj napriek obmedzenej dostupnosti bio-LNG máte už dnes možnosť prejsť z nafty na plyn, pokiaľ sa na vašich trasách nachádza niekoľko čerpacích staníc na LNG. Tie neustále pribúdajú. Výsledkom bude okamžité zníženie emisií CO2 z prevádzky vašej firmy.

Až sa v dlhodobej perspektíve zvýši dostupnosť bio-LNG, nebude problémom prejsť k nemu od tradičného LNG. Obe tieto palivá sa totiž dajú používať v rovnakých vozidlách a rovnakej sieti čerpacích staníc. Dokonca je možné ich aj miešať. Napríklad koncern Shell, ktorý masívne investuje do výroby bio-LNG, ponúka dnes v Holandsku a Nemecku zmesné palivo so zložkou bio-LNG, vďaka ktorému je možné docieliť zníženie emisií CO2 približne o 30 %.

Časom sa podiel bio-LNG v zmesi môže postupne zvyšovať a vďaka tomu sa budú emisie z prevádzky vozidla približovať k nule. Pre niektorých prevádzkovateľov nákladných vozidiel to predstavuje potenciálne najjednoduchšiu a najefektívnejšiu cestu k uhlíkovo neutrálnej nákladnej doprave. Celé odvetvie sa tak významne posunie vpred smerom k udržateľnejšej prevádzke.

Kliknutím na tento odkaz získate ďalšie informácie o modelovom rade nákladných vozidiel Volvo Trucks s pohonom na plyn. Ďalej by vás mohli zaujímať aj tieto články:
 
 

* Emisie iba z prevádzky vozidla („od nádrže ku kolesám“) vznikajú spaľovaním paliva. Do emisií od zdroja až ku kolesám alebo „well-to-wheel“ sa navyše započítava aj proces ťažby, rafinácie surovín a výroby paliva.

Zdroj:https://www.volvotrucks.sk

BIO LNG je dostupné už aj na Slovensku. Na všetkých staniciach SPP CNG s.r.o. je možné načerpať BIO LNG aj BIO CNG.